Jakub Hrbáň: Ochrana klímy stojí za osobné obety

Kedy si sa prvýkrát začal zaujímať o klimatickú krízu?

Bolo to ešte na základnej škole. Mohol som mať štrnásť alebo pätnásť rokov – dosť na to, aby som sa pomaly začal zaujímať o svet okolo mňa. Klimatická kríza, vtedy ešte nazývaná klimatická zmena, bola hneď od začiatku jeden z tých problémov, ktorý som nemohol ignorovať. Pri pohľade na miznúce ľadovce či koralové útesy, ale aj pri prechádzke niektorými časťami slovenských lesov som sa nedokázal ubrániť pocitu strachu a zarmútenia z toho, že ničíme niečo, čo je našou súčasťou. Už vtedy mi bolo jasné, že toto bude výzva, ktorej bude moja generácia čeliť celý život. Že do veľkej miery záleží práve našich rozhodnutiach, či túto výzvu ako ľudstvo zvládneme alebo zlyháme. 

Si jeden zo zakladateľov Fridays For Future Slovakia. Ako prebiehal proces založenia?

Túto “novú vlnu” klimatického hnutia som sledoval viac-menej odkedy sa Gréta Thunberg postavila pred švédsky parlament. Po tom, čo sa v médiách začali objavovať články o tom, ako sa myšlienka jednoduchého školského štrajku rozrastá v celosvetové hnutie, som sa začal ešte viac zaujímať. Celá idea bola v niečom úplne iná ako doterajšie aktivity ekologických organizácií, nová a predovšetkým dokázala komunikovať veľmi jasný odkaz – klimatická kríza je o našej budúcnosti, našom prežití. Postupne som sa teda skontaktoval s niekoľkými predstaviteľmi hnutia z iných krajín a s ohlásením prvého celosvetového klimaštrajku som začal koordinovať organizáciu prvého na Slovensku. Nakoľko v tom čase bola Gréta už pomerne známym pojmom, veľmi rýchlo sa sformovala skupinka mladých ľudí, ktorí sa chceli na organizácií štrajku podieľať. Na jar 2019 sa tak na Slovensku prvýkrát štrajkovalo za klímu. 

Aké aktivity FFF na Slovensku zastrešuje?

Hnutie Fridays For Future je postavené najmä na koncepte štrajku. Je to práve tento drobný akt neposlušnosti, kedy sa študenti a študentky rozhodnúť ísť “poza školu”, zhromaždiť sa na námestí a štrajkom upozorniť na potrebu okamžitého riešenia klimatickej krízy. Práve v tom spočíva sila celej myšlienky – prečo by sme sa mali vzdelávať pre budúcnosť, keď vieme, že sú tu tí, ktorí pre záchranu našej budúcnosti nerobia nič. Sú to preto najmä štrajky, ktorým sa Fridays na Slovensku najviac venovalo. Verím, že je to najlepší spôsob osvety pre mladých ľudí, kedy majú možnosť byť aktívnou súčasťou spoločnosti a veľmi jasne odkázať politikom “nepáľte nám budúcnosť”.

Čo považujete vo FFF za váš najväčší úspech?

Nech to bude znieť akokoľvek, za najväčší úspech tohto hnutia považujem spolitizovanie témy klimatickej krízy. Paradoxne, napriek tomu, že väčšina detí, čo stoja pravidelne na námestiach, ešte nemôže voliť, no veľmi jasne a zreteľne žiadajú, aby politici začali konať. Ochrana prírody sa tak stala z individuálnej témy, ktorá bola o recyklovaní a ekologickom spôsobe života, témou spoločenskou. Témou o tom, čo musíme na záchranu planéty pre budúce generácie spraviť všetci spoločne. 

Konkrétne úspechy aktivistov, ktoré by si chcel vyzdvihnúť?

Napriek tomu, že som takým aktivistom nikdy nechcel byť, úprimne obdivujem tých, ktorí sú schopní vo svojom odhodlaní zmeniť veci k lepšiemu, zájsť za hranicu osobného komfortu. Či už ide o povstanie, ktorým v roku 2019 hnutie Extinction Rebellion zablokovalo centrum Londýna alebo čas strávený vo väzení v Ilave, v prípade aktivistov Greenpeace, ktorý boli zatknutí za to, že vyliezli na ťažobnú vežu uhoľnej elektrárne v Novákoch – všetko to sú pre mňa úspechy, kedy jednotlivci ukázali, že ochrana klímy stojí za osobné obety. Súčasne som však rovnako hrdý aj na to, čo sa podarilo našej šestici s iniciatívou #klímaťapotrebuje. Dokázať zapojiť 120 tisíc ľudí do klimatického hnutia a ukázať im, že aj oni môžu byť súčasťou riešenia, je neskutočne dôležitý krok, nakoľko to pomáha rozšíriť rady tých, ktorých tlak politici nemôžu ignorovať. 

Keď protestuješ v uliciach, čo hovorí tvoj transparent, ktorý držíš?

Pri väčšine protestov v uliciach, ktoré som zažil, som v ruke držal mobil, vysielačku alebo megafón. Ide o taký paradox klimatického aktivistu v úlohe organizátora, kedy pri manažovaní zhromaždenia vlastne nie ste jeho súčasťou. Musíte dávať pozor, mobilizovať dav, podnecovať pokriky. Ak by som ale transparent držal, stálo by na ňom: “Ak nezačnete konať hneď, bude už len horšie”. Tento odkaz by bol určený každému, kto má možnosť ovplyvniť potrebnú zmenu systému, ktorý je dnes uprednostňuje neustály profit pred zdravím planéty a životmi ľudí.  

Aký zmysel majú protesty v uliciach? 

Myslím, že toto bude niečo, čo sa bude budúcim generáciám čoraz náročnejšie vysvetľovať. Protesty v uliciach majú zmysel a svoju silu práve preto, že sú fyzické. Stávajú sa pre politikov alebo inštitúcie, proti ktorých rozhodnutiam sú namierené, veľmi osobnými a v istom zmysle nepríjemnými. Pri digitálnom aktivizme si lídri môžu dovoliť prehliadnuť požiadavky verejnosti. Pri protestoch v uliciach je to o niečo náročnejšie, nakoľko ten niekto, na koho nemáte náladu, vám príde klopať na dvere.