Natália Pažická je environmentálna aktivistka, influencerka a zakladateľka iniciatívy a neziskovej organizácie #everyindividualmatters. Rieši témy udržateľnosti a to najmä tému udržateľného odevného priemyslu. Vyštudovala Fashion & Branding v Amsterdame, kde sa sústredila na udržateľný aspekt odevného priemyslu. Je aj jedna zo šiestich signatárok, ktorí iniciovali najúspešnejšiu slovenskú online petíciu #klímaťapotrebuje.

Kedy si sa prvýkrát začala zaujímať o klimatickú krízu?

Môj záujem o klimatickú krízu odštartoval záujem o problémy v rámci odevného priemyslu. Milovala som módu, veľa som nakupovala, pracovala som ako freelance stylistka pre rôzne magazíny a aj ako modelka. Vďaka modelingu som mala možnosť precestovať veľa krásnych miest a vidieť odevný priemysel aj z iného uhlu. Môj zážitok z čínskej fabriky v meste Guangzhou, kde som videla, v akých hrozných podmienkach ľudia naše oblečenie vyrábajú, som prehodnotila svoj postoj k výberu oblečenia a celkovo konzumu ako takému. Postupne som sa skrz odevný priemysel začala zaujímať aj o ďalšie environmentálne a sociálne problémy a tak som sa dostala aj ku klimatickej kríze.

Ako vyzeral tvoj život predtým, než sa ti hodnoty prevrátili hore nohami?

Bola som typický konzument. Stále som svoj šatník plnila novým a novým a nikdy som nemala dosť. Milovala som zľavy a výpredaje. Nikdy som sa nezamýšľala, že by moje správanie mohlo niekomu/niečomu škodiť a v tom bol aj problém. Nemala som dostatok informácií a keď človek nevie, nemôže konať. Teraz už viem, tak sa snažím žiť zodpovedne. Preto stále ľuďom pripomínam, aké dôležité je sa o týchto témach rozprávať.

Na svojom Instagrame spomínaš, že si si z fast fashion nekúpila nič už 4 roky, Spôsobil to zážitok z čínskej fabriky?

Po tomto zážitku som si myslela, že sa to vzťahuje len na lacné oblečenie, ktoré sa u nás v Európe predáva jedine na nejakých lacných trhoch. Rozhodnutie prestať raz a navždy nakupovať vo veľkých fast fashion reťazcoch prišlo, až keď som nastúpila na moju školu v Amsterdame (Amsterdam Fashion Institute), kde nám hneď prvý týždeň pustili dokument The True Cost. Po tomto dokumente som si pospájala všetky potrebné súvislosti a rozhodla som sa svoje správanie zo dňa na deň zmeniť.

Prečo si sa rozhodla študovať Fashion & Branding na AMFI? Čo má štúdium módy spolu s udržateľnosťou?

Odevný priemysel momentálne funguje z dlhodobého hľadiska neudržateľne. Znamená to, že jeho tempo nebude možné udržiavať pri rastúcej populácii, zvyšujúcom sa dopyte a hlavne pri raste strednej triedy obyvateľstva. Moja škola sa snažila ukázať nám spôsob, akým by sa odevný priemysel mal uberať, aby jeho tempo udržateľné bolo. My nemáme problém obliecť 8 miliárd ľudí. Problémom je len spôsob, akým to oblečenie vyrábame, v akej kvalite a v akom nadmernom množstve ho konzumujeme.

Ako si založila iniciatívu #everyindividualmatters?

Dlhodobo obdivujem aktivistku Jane Goodall. V Amsterdame som bola na jej prednáške a do dnešného dňa si pamätám akým tónom vyslovila vetu – every individual matters. Zrazu mi to dávalo celé zmysel. Pochopila som, že treba začať od seba. Ako som zmenila seba, zmenil sa aj môj priateľ, rodina, kamaráti. Je to taký domino efekt. Tieto slová vo mne rezonovali a ja som vedela, že chcem robiť viac, preto som začala svoje myšlienky a spôsob života zdieľať aj na Instagrame a nahrala som aj niekoľko YouTube videí, ktoré mali veľký dosah. Kvôli nim ma na sociálnych médiách začalo sledovať veľa ľudí a momentálne sociálnym médiám venujem naplno.

Prečo považuješ individuálne zmeny za dôležité?

Je to začiatok. Verím, že človek dokáže meniť svoje okolie a svet až po tom, čo zmení seba. A zároveň je to jediná zmena, nad ktorou má človek úplnú kontrolu. Individuálna zmena mi príde aj skvelá príprava spoločenského nastavenia na väčšie systémové zmeny. Sú ľudia, ktorým individuálna zmena bude málo a budú mať kapacitu riešiť aj tie systémové. Je to proces, vývin a každý vie zájsť tak ďaleko, ako to cíti. Osobne som pociťovala, že individuálna zmena mi je už málo a preto ak mám príležitosť byť súčasťou a dopomôcť k tej systémovej, som tomu viac ako otvorená.

Si na seba prísna? Je pre teba podstatné byť vo všetkom 100%?

Vôbec a myslím si, že je to nerealistický cieľ pre väčšinu ľudí, ktorý prináša viac tlaku a stresu, ako reálne zmeny a výsledky. Treba začať postupne, malými zmenami. Postupne si na malé zmeny človek zvykne a už mu to nepríde ako niečo zvláštne. Nie je na tom predsa nič zvláštne starať sa o svoj dopad na našu planétu, ktorá nám je domovom. Je to pre nás viac ako prirodzené.

Čo bolo pre teba najťažšie zmeniť?

Nemenila som nič, čo by mi bolo nepríjemné. Vzdala som sa pred cca 7 rokmi mäsa, aj keď mi jeho chuť chutí. Ale rozhodla som sa tak preto, pretože viem, že je to tak správne a telo z fyziologického hľadiska mäso nepotrebuje. Nehovoriac o etickej stránke veci a jeho dopade na životné prostredie, ľudí a teda aj klímu. Sú však veci, ktorých sa vzdať neviem a to napríklad jazdenie autom. Momentálne počas pandémie som prestala úplne chodiť MHD. Ak ideme autom, snažíme sa chodiť s priateľom spolu. Nie je to však vôbec o tom, meniť niečo, čo vám momentálne je nepríjemné. Sústreďte sa na to, s čím jednoduchým by ste začať vedeli a čo bude mať výhody aj pre vás.

Aký najväčší eko-blud musíš ľuďom najčastejšie vyvracať?

Ja s tým aj tak sám nič neurobím – je to privilégium niečo také povedať. Pretože ľudia v rozvojových krajinách, ktorý svojou ťažkou prácou uspokojujú naše konzumentské chúťky, si takéto niečo povedať nemôžu. Nazýva sa to aj environmentálny rasizmus, kedy jedna krajina bohatne na úkor tej druhej. Kvôli environmentálnym pohromám migruje stále viac a viac ľudí. A tak by sme nemali len hodiť rukou a situáciu neriešiť, pretože to bude mať dopad aj na nás. Neskôr, ale bude.

Čo je pre teba vedomý život?

Keď si je človek vedomý vlastných rozhodnutí. Znie to ako samozrejmosť, no nie je. Ľudia často nerozmýšľajú, čo svojou kúpou podporujú a čo svojím správaním spôsobujú. Problém je v tom, že tieto dopady sa nedajú hneď spozorovať a tak máme pocit, že neexistujú. A firmám sa to darí dobre skrývať. Tieto rozhodnutia majú vplyv aj na nás a naše zdravie. Či už sa jedná o napodobeniny potravín, ktoré denne kupujeme v supermarkete alebo o nové bavlnené tričko napustené formaldehydom.

Je uvedomelejší život drahší? Ako to máš ty?

Pre mňa nie. Je to na nás. Každý z nás si môže vybrať. Existujú napr. udržateľné módne značky, ktoré sú drahé a aj také, ktoré sú cenovo dostupné. Existujú všelijaké vychytávky do domácnosti, ktoré si človek môže a nemusí zaobstarať. Existujú značky prírodnej kozmetiky, ktoré sú lacnejšie a aj také, ktoré sú drahšie. Udržateľnosť nie je o peniazoch. Je to o nastavení. V každej jednej vrstve sa dá žiť  zdravší, uvedomelejší život, ak človek chce.

Latest posts by Footshop (see all)

Footshop je neustále se rozvíjející médium, které spojuje kultury, subkultury, skupiny i jednotlivce v jednu velkou rodinu, jejíž společnou láskou je láska k teniskám.